Štvrť s lacnými hotelmi sa nachádza neďaleko Marjah [mardžah] Square. Je ich tu toľko, že si určite vyberiete. Dá sa spať napr. v hoteli Al Abdeen (4 USD za noc, s čistou sprchou a záchodom na poschodí, rozkošný balkónik)

História mešity v mnohom pripomína históriu vlastného mesta. Je vystavaná na mieste, kde kedysi stál aramejský chrám boha Haddada. Neskôr bol tento chrám upravený a zväčšený Rimanmi, ktorí tu oslavovali boha Jupitera. Byzančania ho neskôr zbúrali a na jeho mieste vystavali chrám sv. Jána Krstiteľa. Po dobytí mesta Arabmi v 7. storočí bola budova premenená na mešitu, v ktorej sa vyučoval islam. V polovici 7. storočia sa moslimovia s kresťanmi dohodli, že se tu budú modliť spoločne. Hoci bol neskôr kostol premiestnený a na jeho mieste vyrástla krásna Umajjovská mešita, hrob Jána Krstiteľa v mešitě zostal. Do mešity preto dnes môžu chodiť moslimovia, ale aj kresťania. Naviac se tu nachádza aj klenotnica, kde boli schovávané moslimské almužny. Klenotnicu strážilo sedem sudcov a každý z nich vlastnil po jednom kľúči. Samotná modlitebňa je dlhá takmer 160 metrov. V jej strede je 36 metrov vysoká kupola, pod ktorou se môže modliť okolo sedem tisíc ľudí. Veriaci sú k modlitbám zvolávaní z troch priľahlých minaretov, ktoré se voľajú Nevestin, Ježišov a Mohammedov.

V polovici 16. storočia bola postavená mešita Takieh, ktorá zaujme veľkým domom a dvomi elegantnými minaretmi. Palác al-Azem, postavený v 18. storočí dnes slúži ako národné múzeum, kde je vystavené islamské umenie, medzi ktorým se predovšetkým vynímajú prekrásne korány.

Neďaleko slávnej Via Recty se nachádza dom Hanania, kde se skrýval sv. Pavol. K vykonávániu bohoslužieb používal podzemnú kaplnku. Kostol v damašskom múre, odkiaľ sv. Pavol utiekol v koši, je stále ešte zachovaný. Ďalej tu môžeme nájsť svätyňu Sayyida Zainab a Saladinovu hrobku.

Vstupné je 5,- SYP, s ISIC iba 3,- SYP. Je tu možné okrem iného vidieť aj rozsiahlu zbierku zbraní od pravekých až po súčasné. Pušky a samopaly práve mať nemusíme, náš obdiv však patrí šabľám, prilbám, štítom a drôteným košeliam.

Asi 20 minut chôdze od centra leží Národné múzeum, v ktorom sú, okrem množstva iných exponátov, umiestnené predmety z vykopávok v Mari, Doura Europos a z Palmyry.

Doobedu navštevujeme nejsvätejšiu šítsku mešitu so striebornou hrobkou Mohamedovej vnučky, dcéry Chalífa Alího – Zejnab. Architektúra a prevažujíca modrá farba pripomíná významné mešity v Iráne. Stropy a kopule sú opäť zdobené krištálom a striebrom.

MÁLULA

Ubytovanie : ide o malú dedinku, 56 km od Damašku. Spať se tu dá v podstate kdekoľvek. Pokiaľ sa vydáte na kopec, smerom ku kláštoru sv. Sergeja, narazíte na "domčeky" v skale, v ktorých bývajú dnes už iba osly (štvornohé). Dá s v nich spať, pokiaľ Vám tam v noci majiteľ neprivedie štvornohého “spolunocujúceho”.

1. Málula je miesto pozoruhodné, ako svojou minulosťou, tak aj svojou prítomnosťou. Nachádza sa 56 km severne od Damašku v nadmorskej výške 1500 metrov. Dedinka je zaujímavá tiež tým, že sa  v nej hovorí jazykom, ktorým bola napísaná Biblia a ktorým údajne hovoril aj Ježiš Kristus, aramejsky.

2. V dedine sa nachádzajú dva kresťanské kláštory a to Kláštor svätej Tekly a Kláštor svätého Sergeja. Ku Kláštoru svätej Tekly se viaže legenda, že na mieste kde dnes leží, našla kedysi patrónka mesta sv. Takla ochranu pred svojím besniacim otcom, a potom, z vdačnosti vystavala kláštor. Dnes túto legendu pripomína akási obria kamenná nádoba, do kterej kvapká zo skaly voda, ktorá má symbolizovať slzy sv. Tekly. Tekla je tiež v kláštore pochovaná.

Jedlo : Falafel = 15 SYP ; za 15 $ = falošná ISIC karta !!! ; autobus (mikrobus) do HOMSU ide 14.30 hod !

(Toto mesto prosperovalo vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke Hodvábnej cesty z Číny a karavánových ciest od Stredozemného mora do Perského zálivu)

(Je to oáza s ruinami velkého mesta v strede Sýrie, asi 250 km na východ od Damašku)

Väčšina cesty z Damašku vedie po púšti. Pred Palmyrou sa krajina začína vlniť v krásnych červených horách. Keď stojíme v strede Palmyry, medzi troskami mesta starého tisíce rokov, je to niečo, čo sa len tak ľahko nezažije. Nad nami sa na skale vypína veľká pevnosť, naľavo od kolonády sú hrobky vežovitého tvaru.

Prvé zmienky o Palmyre (Arabi ju volajú Tadmur) pochádzajú už z 19. storočia pr. n. l.. Palmyra vyrástla okolo prameňa v Sýrskej púšti a od samého začiatku ťažila zo svojej výhodnej polohy. Nachádzala se totiž na križovatke obchodnej cesty zo Stredomoria do Mezopotánie a Perzského zálivu a tzv. Hodvábnej cesty mezi Európou a Čínou a slúžila ako miesto odpočinku pre karavány. Zároveň   bohatla z obchodu a aj vďaka rôznym poplatkom, ktoré karavánam určovala. Keď vzrástol vplyv dvoch silných ríší - Rímskej a Perzskej, Palmyra sa stala určitým nárazníkovým pásmom medzi znepriatelenými susedmi. Za vlády císara Caracally (roku 212 n. l.) bola Palmyra vyhlásená za rímsku kolóniu. A práve vtedy nastalo obdobie jej najväčšieho rozkvetu. O rozprávkovom bohatstve palmyrských mešťanov (ktoré malo svoj pôvod v karavánovom obchode) kolovali legendy široko ďaleko, budovali sa honosné domy a paláce a prekrásne chrámy, taktiež väčšina dlhých- dnes toľko obdivovaných- kolonád bola postavená v tomto vrcholnom období. Netrvalo dlho a bývalá rímska kolónia sa premenila na kráľovstvo, vlády se chopil Odenathus, vynikajúci vojvodca, ktorý si zaslúžil úctu a uznanie Ríma, keď dokázal poraziť ich odvekých nepriateľov, Sassánovcov. V roku 267 však bol Odenathus zavraždený a moci se ujala jeho manželka Zenobia. Zenobia  bola ženou mimoriadnych schopností a ambícií, a svojím pôvabom a krásou sa vraj vyrovnala Kleopatre, zatiaľ čo ju jednoznačne predbehla svojou cudnosťou a odvahou. Na rozdiel od svojho muža sa však prílišnej dôvere v očiach Ríma netešila, hlavne preto, že bola podozrievaná z účasti na násilnej smrti svojho manžela. Rímsky císar Aurélius vyslal proti samozvanej kráľovnej vojsko, to však bolo porazené. Zenobii úspech značne stúpol do hlavy-hlavne keď sa jej hneď podarilo dobyť Bosru (vtedy hlavné mesto rímskej provincie Arábie), celé územie Sýrie a Palestíny a dokonca aj časť Egypta, a vyhlásila úplnú nezávislosť svojho kráľovstva od Ríma. Takúto otvorenú vzburu si samozrejme rímsky císar nemohol dovoliť, sústredil mohutné vojsko a porazil Zenobiu v bitkách pri Antiochii a Homsu (L.P. 271). Potom bol cisár osobne na čele rímskej armády, ktorá Palmyru obliehala. Kráľovná však plánovala vzdorovať až do konca a hrdo sa odmietla podriadiť veľmi miernym podmienkam kapitulácie, ktoré jej Aurélius ponúkol. Miesto toho se tajne pokúsila utiecť do Perzie, kde chcela požiadať o vojenskú pomoc proti Rímu. Jej plán však stroskotal a Rimania ju uväznili. Palmyra se potom vzdala, za svoje povstanie však bola cisárom potrestaná len mierne, obyčajnou pokutou. Naopak, pyšná královna bola až do svojej smrti zadržovaná v Ríme ako zajatkyňa.

Pre Palmyru však nadišli kruté časy - po ďalšom krvavom povstaní palmyrských obyvateľov v roku 273 (kedy Palmýrčania zmasakrovali 600 rímskych lukostrelcov, ktorí tu boli umiestnení), cisár definitívne stratil trpezlivosť, vzdorujúce mesto dobyl a nechal ho zapáliť. Z tejto rany sa Palmyra už nikdy nespamätala a upadla do bezvýznamnosti. Skazu dovŕšilo zemetrasenie v roku 1089.

V Palmyre sa dochovalo unikátne rímske antické mesto, s nádherným chrámom boha Baala, kolonádou, víťazným oblúkom, tetrapilónom, amfiteátrom apod. Nad Palmyrou se vypíná stredoveký arabský hrad. Vstupné se platí iba do areálu Baalovho chrámu a celý zvyšok antického mesta je zadarmo.

Archeologické vykopávky tu začali v dvadsiatych rokoch a od tej doby bolo znovu vzpriamených viac ako 300 stĺpov, reštaurované divadlo, kolonády, chrámy i ďalšie budovy, následkom čoho je tu dnes asi viac turistov, než v celom zvyšku Sýrie dokopy.

Boli to Rimania, ktorí zmenili názov mesta z Tadmor na Palmyru (mesto paliem).

Mesto malo taký význam, že ho dokonca navštívil i rímsky cisár Hadrián, ktorý ho vyhlásil za slobodné mesto. O storočie neskôr sa však už status zmenil na kolóniu. Postupom času však Palmyra strácala na význame, až bola zničená pri zemetrasení roku 1089. Dvaja anglickí kupci, cestujúci z Aleppa, toto miesto znovu objavili roku 1678.

Vykopávky začali v roku 1924. Nové mesto vzniklo v susedstve starých pamiatok, ktoré zostali čiastočne obyvané miestnym obyvateľstvom. Ruiny, ktoré pochádzajú prevažne z druhého storočia nášho letopočtu patria určite medzi nejlepšie, ktoré môžu byť navštívené na Blízkom východe. Za návštevu stoja iste aj pamiatky v Údolí hrobiek, hypogeum troch bratov, chrám zasvätený Baalovi či Monumentály oblúk.

Kolonáda bola lemovaná radom stĺpov s výstupkami, na ktorých bývali postavené sochy napodobňujúce mešťanov, ktorí sa významne zaslúžili o rozvoj a blahobyt mesta, v dobe jeho najväčšej slávy, čo bolo za vlády kráľovnej Zenóbie pred 2 000 romi. Cestovatelia môžu obdivovať dominantu mesta - starú citadelu na veľkom kopci nad mestom. V prvej polovici roku 2000 končila jej rekonštrukcia a v súčasnosti si preto môžeme vychutnávať impozantný pohľad na okolité hory a staré stavby. Hlboko pod citadelou sa nachádza kolonáda stĺpov, na prvý pohľad pútajú pozornosť skupiny štyroch spojených sltĺpov. Sú zaujímavé tým, že šlo pôvodne o monolit ťažký stovky ton a dovezený sem bol až z Egypta. Kto a prečo sem stĺpy priviezol, zostáva záhadou. Vedľa kolonády stoja zvláštne veže v smutnom Údolí mŕtvych. Ide o staroveké pohrebisko. V najväčšej a najzachovalejšej veži je pochovaných takmer dvesto príslušníkov bohatej rodiny. Koľko ľudí však v Údolí mŕtvych “spí” je tažké odhadnúť, pretože viaceré hrobky zataľ ešte nikto neobjavil.

Na druhej strane kolonády je impozantný chrám ukrytý v samostatnom areáli. Je zaujímavý tým, že bol behom storočí viackrát prestavaný. Hoci bol pôvodne zasvätený bohovi Slnka, ľudia ho prestavali na kresťanský kostol a niekoľko rokov slúžil aj ako mešita.

1. Už popísané ruiny

2. V prípade púštnej búrky sa môžeme skryť do palmyrského múzea

3. Arabský hrad Qala´at ibn Maan

Výstup je to vcelku náročný ... Podľa Lonely planet majú byť otváracie hodiny ”zhruba od deviatich do zotmenia”. Z druhej strany vedie ku hradu pohodlná asfaltka.

Cesta je úplne iná, pretože tu tečie rieka Eufrat

(medzistanica) ubytovanie : 125 SYP/1 os., je slabé ; v Albu Kamal existuje možnosť ubytovania sa len v dvoch hoteloch, ktorých úroveň je slabšia, v porovnaní s ostatnými, ktoré sa v Sýrii nachádzajú. Ich cena je 150 SYP/1noc/1os.

Vhodné je využiť cestovné kancelárie ... + hotel Damas podľa Lonely Planet

1,5 km napravo a potom dole od autobusovej zastávky je centrum mesta !

Čo by sme mali vidieť ?

Cesta z ALEPPA autobusom Karnak, či Pulman (5 hod. cesta do Deir-ez-zor od 6 do 11 PM.

• Palác Mari

pochádza zo starej Mezopotámie, 5000 rokov staré vykopávky, jediné mimo územia Iraku. Sú to hlinené pozostatky budov. Omnoho impozantnejší, než vlastné budovy, je však ich vek. (Babylonské vykopávky)

• Dura Europos

Rímske pozostatky – cesta z Deir-ez-zor mikrobusom ; Toto pevnostné mesto kedysi bolo posledným východným miestom ríše rímskej, v rímských dobách strážilo východnú hranicu impéria. Teraz z neho nezostalo oveľa viac, ako ruiny hradieb a brán. Ale je tu skvelý výhľad na Eufrat ; odtiaľ sa dá ísť mikrobusom do Mari, asi 20 km od iráckych hraníc, asi 3 hod. cesty od Deir-ez-zor.

• V údolí rieky Eufrat

Existuje dedina púštnych kmeňov pri jazere ASSAD a rímska pevnosť ZALABIJEH + Celé povodie Eufratu je lemované hradmi a pevnosťami, ktoré strážili toto strategicky dôležité územie. Vydávame se smerom k Rasafe 30 km do srdca sýrskej púšti. Po prehliadke rozvalín púštneho byzantského mesta Sergiopola, ležiaceho v blízkosti Rasafy, sa vraciame spät k Eufratu a v smere jeho toku prichádzame k pozostatkom pevnosti Halabija a Zalábija, týčiacich se každá na opačnom brehu rieky. Asi 50 km odtiaľto leží Deir az-Zor

ubytovanie : 3 $ ; hotel AL Gawaher v centre = stál až 600Sk/2os. (európsky záchod + čistý, ale drahý) + pri autobusovom parkovisku tureckých autobusov je množstvo ďalších lacných hotelov

Mapa mesta + Damasku + Sýrie sa dá dostať v Informačnom centre

Aleppo – Hama = autobusom SKANIA – 160 km=30 Syp

Mesto bolo založené v 8 stor. p.n.l. ; Druhé nejväčšie mesto v krajine, ktorému obyvatelia hovoria s láskou Halab. Už v treťom tisícročí pred našim letopočtom bol Halab známym miestom, ktoré dlho vzdorovalo tlakom Asýrčanov. Ani neskôr nebolo Allepo mestom zbabelcov, pretože práve  odtiaľto uskutočňili Chetiti neočakávaný útok na Babylón v Iraku a porazili slávnu dynastiu Chamurappiho. V 5. storočí však Allepo dostalo veľkú ranu - Peržania mesto vyrabovali a zbúrali. Keď sa Halab neskôr prihlásil k islamu, znamenalo to obdobie rozkvetu, ktoré nezastavilo ani Timúrove vojská.

• 20 km uličiek trhu, ktoré existujú od 13. stor.

2 obrusy za 250 SYP sa dajú kúpiť, ale dá sa aj za 100 SYP + beduínska šatka i s čelenkou =70,- SYP

• Citadela (v strede mesta)

Vstupné bolo 25 SYP (bez ISIC 300 SYP);(bezkonkurenčná cena u jedného poliaka ...)

• Veľká mešita “Jami Zakariyeh “

Chodí sa tu boso – vstupné je 25 SYP 

• Neďaleko mesta je zrúcanina “baziliky sv. Šimona zo stĺpu”

Po prehliadke pozostatkov byzantskej stavby z 5. stor. môžeme zastaviť ešte v údolí riečky Afrin pri chetitskom chráme bohyne Iškád (100 l.pr.n.l.) so záhadnými stopami obrov. 20 km severne od stĺpu sv. Šimona je starobylé nálezisko Ain Dara.

• Starobylá Ebla – 60km na juh od Aleppa

• Národné a archeologické múzeum

Cesta z DAMAŠKU za 150 SYP + 4 hod. cesty ! Z Lattakie sa dá cestovať vlakom do Aleppa !

Ide o mesto veľmi moderné, bez nejakých zvláštnych pamiatok - dá sa tu však vykúpať v Stredozemnom mori a pri tej príležitosti navštíviť aj Ugarit (Ras Šamra), odkiaľ pochádza najstaršia abeceda na svete. Sama Latakia je pozoruhodná snáď len tým, že práve tu sa narodil bývalý prezident Hafíz al- Assad. Počas dlhého obdobia Assadovej vlády smerovali do Latakie rozsiahle investície, a preto sa mesto mohutne rozrástlo. Preto je tu tiež ešte väčšia hustota ex- prezidentových portrétov ako hocikde inde v Sýrii. Latakia ako rušný prístav je zjavne najviac otvorená vplyvu Západu- dokonca aj ženy sa tu obliekajú do šiat európskeho strihu a sem tam je možné vraj zbadať dokonca aj minisukňu.

1. Zrúcanina starého obchodného centra RAM ŠARMA

2. Víťazný oblúk

3. Smerom od pobrežia na juh je križiacka pevnosť MARQUAB

1. Nádherné miesto kúsok od Sýrsko-Tureckých hraníc s teplým a čistým morom a nízkou mierou turistického priemyslu

2. Je obľúbeným rekreačným miestom Sýrčanov

3. Kedysi (okolo roku 313 n.l.) na mieste dnešných rekreačných zariadení tu stálo mestečko Possidum a na hore nad zátokou sídlili antickí a chetitskí bohovia. Povesť hovorí, že ten, kto na horu Kassab vystúpi a prinesie jej obete, unikne nástrahám osudu.

• Vodné kolesá

Niektoré majú až 21 m v priemeru. Stále sa ešte točia, ale už len pre potešenie turistov (pôvodne boli určené na prečerpávanie vody k zavlažovaniu). Sú celé z dreva (i osy a "ložiska"), takže pekne vŕzgajú).

Afameu založil už v treťom storočí pred Kristom Seleucus I., bývalý generál vo vojsku Alexandra Veľkého (osídlenie pomenoval po svojej perzskej manželke). Afamea se okamžite stala významným obchodným centrom. V roku 64 pred Kristom dobyl túto usadlosť rímsky generál Pompeius a Afamea potom vstúpila do svojho zlatého obdobia (v 2. storočí n. l.). V tej dobe se Afamea pýšila svojou polmiliónovou populáciou. Potom, čo bola Sýria obsadená moslimami, nastal pozvolný úpadok tohoto kedysi slávneho mesta. V polovici 12. storočia skazu dovŕšilo zničujúce zemetrasenie, ktoré Afameu dokonale zrovnalo so zemou. O renováciu tejto pamiatky sa zaslúžil belgický tým odborníkov, ktorý tu v tridsiatych rokoch nášho storočia zahájil rozsiahly archeologický výskum, v rámci ktorého boli pôvodné stĺpy, dovtedy spadnuté a rozptýlené po okolí a zarastené burinou a krovím, znovu postavené do kolonád.

Z Afamei se najviac zachovalo Cardo, hlavná trieda lemovaná stĺpmi, ktorá je so svojimi 2 km dokonca dlhšia než jej obdoba v Palmyre. Okrem iného je odtiaľto velkolepý výhľad na okolie.

1. Archeologické, už spomenuté, vykopávky

2. Mosaic museum, od 8 hod. ráno otvárajú

Mozaiky, ktoré boli nájdené pri vykopávkach v tejto oblasti, sú umiestnené v priestoroch bývalých stajní. Niektoré vystavené kusy sú pomerne zachované, z väčšiny však zostali len fragmenty. Mozaiky zobrazujú predovšetkým rôzne zvieracie motívy. Popisky sú len v arabštine, pokiaľ sa natrafí na popisok v angličtine, zarazí každého “bohatstvo informacií” (napr. štítok ”A Man on Horse” pri mozaike muža na koni).

O existencii Serjilly a ostatných ”Dead Cities” sa medzi turistami príliš nevie, hoci určite stoja za návštevu ( dokonca ani mnohí domáci o Serjille nikdy nepočuli. Hlavným problémom je teda “riedka” doprava v tejto oblasti.

Z Al- Ma´ary se priamo do Serjilly dá dostať mikrobusom, pokiaľ kývnete na značne nadhodnotenú cenu. Lepšou možnosťou je doviesť sa mikrobusom len do Kafr Nabl (asi 10 km od Ma´arat an- Nu´aman), pretože touto trasou jazdia davy lokálnych obyvateľov, a tak zaplatíte len 5 SYP (podľa Lonely planet). Ďalej je potrebné ísť peši, prípadne využíť stop. Asi po 5 kilometroch by mala byť odbočka k Serjille a odtiaľ vám zostávajú už iba 4 km do cieľa. Po tejto asfaltovej ceste už nejazdí vôbec nič, takže na stop môžete zabudnúť. Ideálne je preto niekde nechať batožinu, nejlepšie v hoteli (Hama alebo Aleppo), a nezabudnúť sa zásobiť vodou. Ako jednodenný výlet s trochou pohybu na zdravom vzduchu vám Serjillu srdečne doporučujeme.

(ohromná križiacka pevnosť asi 40 km od mora a 5 km od libanon. hraníc)

1/2hod cesty od Hamy

ubytovanie : pod hradom se vyskytuje niekoľko krčmičiek, z ktorých aspoň dve Vám ponúknu prístrešie.

Desať kilometrov od cesty Homs - Tartus iste nejako prekonáte. Ešte Vám tostáva zdolať stúpanie k samotnému hradu, ale aj tu Vám môžu pomôcť dedinčania.

1. Najväčším križiackym hradom na Blízkom východe je práve Crac des Chevaliérs, Sýrčanmi nazývaný skôr al-Hosn Castle. Nachádza se v nadmorskej výške 650 m.

2. Hrad samotný se skladá z niekoľkých poschodí a jeho celková rozloha je 3000 m2. V dobách svojej najväčšej slávy mohol poskytnúť ubytovanie až pre 5000 vojakov aj s koňmi a zásobami na 5 rokov.

3. Hrad sa skladá z 13 strategických veží, rozsiahlych chodieb a mostov. Nikdy nebol počas svojej existencie dobytý, mamlucký sultán Záhir Baybers ho získal v roku 1271 vojenskou ľsťou.

4. Pôvodne na jeho mieste stála arabská pevnosť. Križiaci ju však roku 1099 dobyli a oslnila ich svojou strategickou polohou, odtiaľto sa dalo úplne ovládnuť najvýznamnejší priesmyk horským masívom, ktorý obklopuje sýrske a libanonské pobrežie, a fakticky tak prevziať kontrolu nad obchodnou cestou medzi prístavmi a vnútrozemím. Onedlho tu preto križiaci vybudovali vlastný, mohutne opevnený hrad. Obrana Kraku bola založená na dvojitej línii masívnych hradných stien. Aj keby sa niekomu pošťastilo prekonať vnútorné hradby (miestami až 5 metrov široké) a jeho 13 strážnych veží, vylámal by si určite zuby na strmých stenách vnútornej pevnosti, ktoré sú skutočným jadrom Kraku.

Hrad bol pôvodne určený pre posádku o sile 2000 mužov. Od roku 1271 bol obliehaný vojskami islamu, v tej dobe však bol ďalší odpor križiakov márny a zbytočný, Jeruzalem bol už dávno beznádejne stratený a Krak zostal jednou z posledných križiackých bášt, úplne osamotený. Posádka hradu preto dojednala s nepriateľmi pragmatický obchod-vzdajú sa, pokiaľ im bude zaručený voľný priechod. A tak se stalo, že Krak des Chevaliers padol do rúk moslimov, bez toho, aby bol niekedy porazený v boji.

Hrad se príliš nezmenil od doby, kedy ho museli križiaci opustiť. Stále môžete kráčať podzemnými chodbami, obdivovať klenuté sály o rozlohe poriadnej chrámovej lodi. Po točitých schodoch môžete vybehnúť na okolné strechy. Vedľa jednej časti hradu je stále veľmi zachovalý vodný príklop, na ktorý se môžete dívať z vysokého ochodzu. Pri pohľade z hora určite ľahko rozoznáte, ktoré časti hradu boly dostavané až po vyhnaní križiakov. Uvidíte novo pristavené veže, kde rozdiel medzi francúzskou a arabskou architektúrou priamo bije do očí. A na záver snáď iba jednu perličku. Dole, v jednej z chodieb môžete nájsť na zemi viac kruhových jám. Vraj to boli spoločné záchody. Dnes sa už nemusíte báť. Nepoužívajú sa.

1. Homs je tretie najväčšie sýrské mesto (po Damašku a Aleppu)

Súdiac podľa modernej architektúry sa zdá, akoby nemalo žiadnu históriu. Je však známe, že tu dožil svoje posledné roky Khaleb ibn al- Walid, známy kalifov vojvodca, ktorý v roku 636 n. l. v rozsiahlej bitke pri Yarmouku zvíťazil nad vojskom Byzantskej ríše a dobyl pre islam oblasť východného Stredomoria, zahrňujúc územie dnešnej Sýrie. Pre svoju statočnosť a chrabrosť si vyslúžil akési krvilačné priezvisko ”Meč Allahov”.

A práve mešita, ktorá nesie Khaleb ibn al- Walidové meno, bola postavená na začiatku 20. storočia, teda pomerne nedávno.

2. Nasleduje exkurzia po kresťanskej štvrti

Tu se nachádza celá rada staručkých domčekov a určitě ide o nejzaujimavejšiu časť Homsu. Navštívili sme štyri kostoly. Nezabudneme ani na ”Chrám Opasku Našej Pani” syrskej ortodoxnej církvi, ktorý je pomenovaný takto podivne podľa časti opasku, ktorý tu bol nájdený v roku 1953 a ktorý neskôr patriarcha z Antiochie autoritatívne prehlásil za pôvodný opasok Panny Márie. Predmet si je možné prehliadnuť v tunajšej vytríne. Ďalej sme sa vybrali na krátku prechádzku trhom a prehliadli si interiér tunajšieho hammamu (kúpeľov).

Dara´a

Pohraničné mesto medzi Sýriou a Jordánskom. Stojí tu už od 3000 rokov pred našim letopočtom. Aj tu je možné vidieť zbytky rímskeho amfiteátra, rímskych kúpeľov a mešít. Z Dará je možné vyraziť do mesta Qanawat. Známe Sú tri chrámy - boha Slnka, boha Dia a boha Vody. V susednom meste Šahba se narodil rímsky cisár Filip, ktorý chcel zo svojho rodiska urobiť druhý Rím. To sa mu takmer podarilo, preto tu dnes môžeme obdivovať torzá chrámov, divadiel a kúpeľov.

Bosra

Dá sa sem dostať cez cestovnú kanceláriu v Damašku, resp. mikrobusom z Damašku do Dara´a a z  tadiaľ do Bosry tiež mikrobusom. Ďalšou možnosťou je zvoliť si cestu autobusom.

Quneitra : LEN S POVOLENÍM !